Väčšina rodičov spozornie a obráti sa na odborníka, ak u svojho dieťaťa zaznamená niektorú z nápadnejších porúch reči, o poznanie menej si však všímame bežnú detskú šušlavosť a niekedy ju dokonca ani sami neregistrujeme. „V predškolskom veku je totiž reč ešte premenlivá a tvárna, v tej dobe je nesprávna výslovnosť normálna (fyziologická) a postupne sa približuje norme,“ upozorňuje detská psychologička Martina Bezpalcová, odborníčka z pražského Špeciálno-pedagogického centra a dodáva, že sa tak ľahko môže stať, že si na chybnú výslovnosť svojho dieťaťa zvykneme natoľko, že už nevnímame, že je niečo v neporiadku.
„Keď ma na zápise do školy upozornili, že Dominik zle vyslovuje, bola som prekvapená,“ rozpráva pani Jana a pokračuje: „Bola som hrdá, že sa už naučil vyslovovať nielen všetky sykavky, ale dokonca aj R a Ř a ani som nezaregistrovala, že takmer zásadne nemäkčí hlásky - teda, že nevyslovuje, ňiečo, ale, niečo a napríklad namiesto, ňemal hovorí, nemal.“
Prípad pani Jany nie je podľa Bezpalcovej zďaleka ojedinelý a jasne demonštruje, ako ľahko sa môže stať, že niečo zanedbáme. „Pochopiteľne nejde iba o spomínané mäkčenie. Podobné nedostatky, ktoré rodičia takmer neregistrujú, sa môžu prejaviť aj pri výslovnosti iných hlások. Niektoré deti napríklad zamieňajú hlásky c, č, s a š alebo napríklad aj r a l,“ vysvetľuje psychologička a dodáva, že práve toto šušlanie sa neskôr môže prejaviť pri písaní. „Niekedy je táto chybná výslovnosť spôsobená iba zlým uvoľnením alebo nastavením hovoridiel. Môže sa však stať, že dieťa dané hlásky zle počuje. Či tak alebo onak, je namieste spolupráca s odborníkom. V prvom prípade je vhodné obrátiť sa logopéda, v tom druhom na foniatra,“ hovorí Bezpalcová a pokračuje: „Žiak, ktorý ešte v prvej triede nevyslovuje správne, môže byť v nevýhode, pretože zlá výslovnosť nezriedka ovplyvňuje čítanie i písanie. Ak si dieťa napríklad niektoré hlásky zafixuje zle alebo ich sluchovo nerozlišuje, môže mať problémy s ich písaním aj čítaním. „Také dieťa potom môže miesto hravý písať hlavý, miesto miska môže zase písať Micka či miška. Podobný problém pri písaní môže vzniknúť aj vtedy, ak dieťa niektoré hlásky pri reči vynecháva.“
Ak však vaše dieťa ešte tesne pred nástupom do školy šušle, nie je to podľa Martiny Bezpalcovej určite dôvod na paniku. „U mnohých detí sa rečové schopnosti fyziologicky vyvíjajú až do siedmeho roku a niektoré, ak nie je zlá výslovnosť zapríčinená poruchou sluchu, si naopak dokonca správnu výslovnosť osvoja v priebehu prvopočiatočného čítania a písania, pri ktorom dochádza k spresňovanie artikulácie, a to najmä sykaviek,“ hovorí psychologička a jedným dychom dodáva, že to však v žiadnom prípade neznamená, že by sme mali zlú výslovnosť dieťaťa ignorovať, pretože čím neskôr sa začnú problémy s výslovnosťou riešiť, tým ťažšie je ich odstraňovanie.
„Ak má vaše dieťa ešte pred nástupom do školy problémy s výslovnosťou, určite sa obráťte na logopéda a nespoliehajte na to, že sa to nejako upraví samo. Naša reč je totiž popri vzhľade, v styku s druhými tým, čo si na nás okolie všíma a podľa čoho nás hodnotí. Ak bude dieťa vystavené posmechu okolia kvôli zlej výslovnosti, môže sa to významne odraziť na jeho psychike a následne aj na školských výsledkoch,“ uzatvára Bezpalcová s tým, že prípadná tenzia sa môže prejaviť aj na úrovni grafomotorických schopností dieťaťa.
Autor: Helena Koutková
