Písanie ľavákov

Písanie ľavákov

Spoločenský prístup k ľavorukej populácii zaznamenal pokrok. Je už viacero firiem, ktoré vyrábajú hračky a rôzne pomôcky, ktoré sú prispôsobené držaniu v ľavej ruke. Obava rodičov niekedy vzrastá pred vstupom dieťaťa do školy. Avšak učitelia sú v dnešnej dobe dostatočne informovaní, ako s ľavákom pracovať. Pokiaľ sa vyskytnú pochybnosti, či ide skutočne o ľaváctvo, je potrebná konzultácia s odborníkom, ktorý môže spraviť skúšku laterality.

Pre školské prostredie je prvou a základnou zásadou pri práci s ľavákmi individuálny prístup k dieťaťu. Žiaka ľaváka musí učiteľ posadiť tak, aby svojho suseda v lavici mal po svojej pravej ruke. Tak získajú obaja žiaci dostatok priestoru pre prácu na hodinách. Nemalo by sa stať, že dieťa len z dôvodov svojej ľavorukosti bude sedieť v lavici samé. Mohlo by totiž svoju ľavorukosť následne vnímať ako handicap. Pri výučbe písania žiaci najskôr prechádzajú tzv. prípravným obdobím. Počas neho sa učiteľ elementarista zameriava u žiakov na uvoľnenie ruky, rozvoj jemnej motoriky a upevnenie hygienických návykov dôležitých pre správne písanie. K výučbe sú používané uvoľňovacie cviky. Už v tejto fáze je nutné sledovať, akým spôsobom drží ľavák písacie potreby. Držanie písacích potrieb, ktoré sa u pravákov a ľavákov nelíši (prostredníček podopiera, palec drží a ukazováčik je položený zľahka zhora – tzv. štipkovité držanie), býva niekedy už na začiatku prvého ročníka u detí tak zafixované, že ani pri najväčšej snahe učiteľa nie je možné chybné držanie u niektorých detí predurčiť (to sa týka detí píšucich pravou rukou, ale aj ľavou). Správne držanie písacích potrieb je teda vhodné u dieťaťa upevňovať už v predškolskom veku.

Písanie ľavákov

Ľaváctvo nie je choroba a nie je potrebné mať z neho obavy. Predovšetkým je dôležitý individuálny prístup učiteľa, ale ten by mal byť zachovaný u všetkých detí. Miesto vhodné pre dieťa píšuce ľavou rukou je v ľavej polovici lavice (pokiaľ sedia v lavici dvaja žiaci).

V súčasnej dobe sa ľaváctvo považuje za bežný jav, ktorý učitelia prijímajú v školskom prostredí bez rozpakov. Uvádza sa, že v súčasnej populácii je približne 10 % ľavákov, pričom väčšia časť sú muži. Ľaváctvo, ktoré môže byť vrodené či zdedené, je výsledkom neurofyziologického vývoja. Doba, keď boli ľaváci presmerovaní na pravú ruku, je našťastie prekonaná. Bolo jasne preukázané, že týmto spôsobom dochádza k narušeniu vývoja dieťaťa a jeho duševného zdravia, preto sa od presmerovania ustúpilo už koncom 60. rokov minulého storočia.

Prístup k ľavorukej populácii zaznamenal pokrok. Je už viac firiem, ktoré vyrábajú hračky a rôzne pomôcky, ktoré sú prispôsobené držaniu v ľavej ruke. Obava rodičov niekedy narastá pred vstupom dieťaťa do školy. Učitelia by však už v dnešnej dobe mali byť dostatočne informovaní, ako s ľavákom pracovať. Pokiaľ sa vyskytnú pochybnosti, či ide skutočne o ľaváctvo, je potrebná konzultácia s odborníkom, ktorý môže urobiť skúšku laterality.

Pre školské prostredie je prvou a základnou zásadou pri práci s ľavákom individuálny prístup k dieťaťu. Žiaka ľaváka musí učiteľ posadiť tak, aby mal svojho suseda v lavici po svojej pravej ruke, čím sa zabráni vzájomnému drganiu. Pri výuke písania žiaci najprv prechádzajú tzv. prípravným obdobím. V jeho priebehu sa učiteľ elementarista zameriava u žiakov na uvoľnenie ruky, rozvoj jemnej motoriky a upevnenie hygienických návykov dôležitých pre správne písanie (viď www.ako-spravne-pisat.sk). K výuke sa používajú uvoľňovacie cviky. Už v tejto fáze je nutné sledovať, akým spôsobom drží ľavák písacie potreby. Držanie písacích potrieb, ktoré sa u pravákov a ľavákov nelíši (prostredníček podopiera, palec drží a ukazovák je položený zľahka zhora – tzv. štipkové držanie), býva niekedy už na začiatku prvého ročníka u detí tak zafixované, že ani pri najväčšej snahe učiteľa nie je možné chybné držanie u niektorých detí odnaučiť (to sa týka detí píšucich pravou i ľavou rukou). Správne držanie písacích potrieb je teda vhodné u dieťaťa upevňovať už v predškolskom veku.

Ako uvádza I. Vodička (2008), ľavák môže písať dvoma základnými spôsobmi. Prvým z nich je dolný spôsob písania, keď si pisateľ tlačí pero pred sebou, pričom dochádza k zakrývaniu práve napísaného. Pre tieto deti treba voliť zošity, ktoré majú predpísané vzory i na konci riadka. Pokiaľ nemá žiak takýto zošit k dispozícii, je vhodné, aby tam vzor nacvičovaného písmena učiteľ predpísal. Tento spôsob písania je metodicky správny, ale pre dieťa veľmi náročný. Obzvlášť vo vyšších ročníkoch, keď deti píšu do zošitov obsiahlejšie texty. Druhý spôsob písania je horný, ktorý Vodička nazýva ako „drápanie“ a odporúča ho na základe vlastných skúseností. Ruka sa otáča nad písmom, opiera sa chrbtom, zľahka sa posúva po papieri, čím sa obmedzí tlak na písaciu potrebu. Žiak si vidí do práve napísaného textu. Obidva spôsoby písania by sa mali striedať s uvedomelým uvoľňovaním ruky, aby nedochádzalo k preťažovaniu svalov. Veľmi často sa na toto uvoľnenie zabúda v závere písania, a to aj u pravákov (viď video – www.ako-spravne-pisat.sk). Pokiaľ píše ľavák čitateľne, rešpektujeme spôsob, ktorý mu vyhovuje, a zameriame sa predovšetkým na upevňovanie hygienických návykov.

Natočenie papiera je úplne individuálne. Najčastejšie je to tak, že pri dolnom spôsobe písania je ľavý roh papiera natáčaný smerom dohora. U horného držania má ľavák natočený papier rovnako ako pravák, dohora sa natáča pravý roh písacej plochy. Treba však vychádzať zo sklonu písma každého žiaka a natočením písacej plochy potom jeho sklon čiastočne regulovať. Na túto tému prebehlo mnoho diskusií medzi rodičmi, metodikmi i skúsenými ľavákmi. Vzhľadom na individuálne rozdiely medzi deťmi je tento postup pre nich najprijateľnejší. Pozornosť by sa mala venovať tiež výberu správneho druhu písacieho prostriedku. Pre ľavákov volíme písacie potreby, ktoré sa nerozmazávajú. Aj osvetlenie je iné než u praváka, a to hlavne v domácom prostredí, keď rodič musí dohliadnuť, aby si dieťa pri písaní netienilo.

Poradna

Viera
Viera
comenia script

Dobrý deň!Chcela by som sa spýtať, či na Slovensku existuje…

Dobrý deň, pani Krajčovičová Zatiaľ neviem, že by na…

Mgr. Marcel Kubinský
odborný garant projektu

Naše webové stránky používajú cookies, ktoré nám pomáhajú zistiť, ako sa naše stránky používajú. Aby sme cookies mohli používať, musíte nám to povoliť. Kliknutím na tlačidlo „OK, súhlasím“ udeľujete tento súhlas.


Cookies sú malé súbory, ktoré webové stránky (aj tie naše) ukladajú vo Vašom webovom prehliadači. Obsahy týchto súborov sú vymieňané medzi Vašim prehliadačom a našimi servermi, prípadne so servermi našich partnerov. Niektoré cookies potrebujeme, aby webová stránka mohla správne fungovať, niektoré potrebujeme k marketingovej a štatistickej analytike. Tu si môžete nastaviť, ktoré cookies budeme môcť používať.

Nevyhnutné cookies
Analytické cookies
Marketingové cookies