NIE ZMIZÍKOVANIU ALEBO PREČO JE LEPŠIE, KEĎ DETI ŠKRTAJÚ

NIE ZMIZÍKOVANIU ALEBO PREČO JE LEPŠIE, KEĎ DETI ŠKRTAJÚ

Text bez škrtania, prepisovaný pomocou zmizíkovacích pier, je iste úhľadnejší. Dieťa si z neho však zoberie klamlivé ponaučenie, že každú chybu je možné vymazať. Zároveň sa bude pri písaní menej snažiť, pretože bude vedieť, že s každou chybou prichádza tiež možnosť ju jednoducho vygumovať a prepísať. Lenže v reálnom živote to nie je vždy možné urobiť.

Pokiaľ je dieťa od malička vedené k škrtaniu zle napísaného textu, potom si uvedomuje, že robiť chyby je prirodzené a je to kolobeh života, ktorému sa jednoducho nie je možné vyhnúť. Tiež však vie, že je možné chyby vždy nejako napraviť. Súčasne môže sledovať všetky svoje chyby v písaní a je tak motivované viac sa snažiť o presnejšie a úhľadnejšie písanie. Bonusom je, že text škrtnúť a znovu nadpísať je rozhodne rýchlejšie, ako ho gumovať a napísať znova. Úloha rodičov je v tomto procese celkom zásadná. Dieťaťu by mali poskytovať pocit, že škrtanie síce nie je vizuálne najkrajšie, ale je to súčasť procesu učenia. Dieťa by nemali kritizovať, ale pozitívne motivovať a povzbudzovať. Namieste je tiež vysvetlenie, že každá chyba znamená poučenie do budúcnosti. Zdá sa to ako banalita, ale dieťa v ranom veku pochytí väčšinu dôležitých princípov každodenného fungovania. Poučnejšie ako gumovanie a zmizíkovanie teda rozhodne je, keď dieťa škrtá a vidí svoje chyby. Tak sa ich totiž naučí prijímať.

Stále sa vám to zdá zbytočné? Pokiaľ by sa to týkalo len školských zošitov, dáme vám za pravdu. Lenže návyky, ktoré deti pochytia v skorom veku, ich sprevádzajú celým životom. Je teda potrebné ich správne viesť už od začiatku. Pokiaľ by niekto namietal, že je to zbytočné zaťažovanie už aj tak vyťažených školáčikov, pripomenieme mu časy, keď jedinou písacou pomôckou bolo plniace pero, ktoré nepredvídateľne robilo machule v najmenej vhodných chvíľach, a jediným pomocníkom, ktorý dokázal zmierniť škody, bol “pijak”. Za chrbtom vám veľakrát stál učiteľ s prísnym pohľadom, u niektorých aj s pravítkom v ruke. Tieto časy sú našťastie už preč a môžeme na ne s úsmevom spomínať, ale aj vtedy učitelia viedli žiakov k staroslivosti a dôslednosti a snažili sa im poskytnúť životnú múdrosť prostredníctvom každodenných maličkostí.

Autor: Helena Koutková

Poradna

Zuza
Zuza
Nesprávny sklon a veľkosť písma

Môj syn je prvák a má nesprávny sklon písma doľava. Je…

Dobrý deň pani Zuzana, dôležité je vedieť, či vaše dieťa…

Mgr. Marcel Kubinský
odborný garant projektu
Používanie webu vyjadruje váš súhlas s použitými cookies. Dalsie informacie